Keď máme všetkého dosť...

6. června 2014 v 20:15 | Diarsie |  Iné

...a je to naša vina


Všetci to poznáme. Tie krásne obdobia, keď sa nám ani malíčkom na nohe nechce pohnúť a nie to ešte vstávať ráno do školy. Najradšej by sme sa zababušili do periny a nevedeli o svete tam vonku (posteľ je jediná pravá láska, nikdy vás nezradí a vždy na vás doma verne čaká).


Skrátka, lenivosť si raz zasadne na každého. O to horšie potom doľahne sa stálych lenivcov, ako som napríklad ja. Nič sa vám nechce dvojnásobne a z tej priepasti sa po tom naozaj, len ťažko dostaneme.

Takéto obdobie celkovej vyčerpanosti doľahne, aspoň na mňa, po namáhavom týždni. Či už z hľadiska školy alebo osobného života. Naša zásoba energie nie je nekonečná a keď sme v škole bombardovaný jedným postupovým testom (niečo ako koncoročný test, s tým rozdielom, že ak ho nespravíte tak do ďalšieho ročníka nejdete) za druhým tak je jasné, že už nemáte síl ísť ďalej. Veď koho to baví? Sedieť doma na zadku a musieť sa do toho pozrieť...Nikoho, no osvieženie informácií je potrebné, ak chcete uspieť.


Keď pridáte povinno-nepovinné mimoškolské aktivity, iné strasti a radosti života a zamiešate, tak máte uvarený ten najlepší liek na spanie a hlúpe myšlienky. Dôkaz? Môj sladký, včerajší spánok na poznámkach zo psychológie. Určite si viete domyslieť, že ten môj testík nedopadne najlepšie...aspoň mám z neho taký pocit.

Avšak bolo by celkom ľahké obviniť vyššie uvedené činitele. No, ale nie sme si predsa každý strojcom vlastného šťastia? Možno, keby sme si nás čas lepšie rozvrhli tak by sme nič z toho nemuseli podstúpiť, minimálne by následky boli miernejšie.

Vieme, kde sa zhruba pohybujú naše možnosti tak prečo to nevyužiť? Prečo musíme byť tak hrozne ovplyvňovaný lenivosťou?


Možno sami o sebe ani nie sme lenivý, len to máme vsugerované v hlave vďaka ostatným. Určite vám niekto povedal, že ste lenivý a počúvať to ako na pokazenom gramofóne je demotivujúce. Hoc, niekoho to môže nakopnúť k zmene, stále treba mať na pamäti, že sme rozdielny a jedinečný. Riešenie, nepripúšťať si to. Aj keď je to ťažké.


Avšak dosť už bolo filozofovania, kdekoľvek sa pohneme zistíme, že vinníkom nie je škola, kamaráti, okolie...ale len a len my. Stále sme to len my. Preto by sme sa mali snažiť konať tak aby sme boli so sebou spokojný a nemuseli sa zbytočne trápiť. Nie je to názor okolia, o ktorý by sme sa mali starať. V prvom rade sme to my. A to je podstatné.

Na plakanie a trápenie, keď sa vám lenivosť už uhniezdi v hlavách, tak ako mne, je už potom neskoro. Tak si vezmite príklad z mojich chýb aby ste potom nemuseli učiť z tých svojich. ;)



PS: A ako ste na to vy a vaša lenivosť? Vyjadriť sa môžete v ankete a komentároch


Zdroj obr.: https://encrypted-tbn1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcR8YDTksGnN69K34Zx37C5LKgJdcG4nKgB0VGB8pIJNvSy31lI4
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Si lenivá voš pod chrastou?

áno 100% (3)
nie 0% (0)

Komentáře

1 Aurora Aurora | Web | 17. června 2014 v 20:55 | Reagovat

ah, presne toto. mňa raz tá lenivosť zabijem, lebo sa mi nebude chcieť ani kúpiť rožky... :D

2 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 18. června 2014 v 22:37 | Reagovat

[1]: Aj ja si to niekedy hovorím. Že ma moja lenivosť raz privedie do hrobu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama