Ukradnutý čas-6.kapitola

7. ledna 2014 v 0:24 | Diarsie |  Literárna tvorba
Nuž čo povedať? Irma má akčnú starú mamu.





Šiesta kapitola
Milá holubička,
ak čítaš tento list, tak, tu už zrejme nie som a nemôžem ťa pohladiť alebo ti dodať odvahu slovami. Vopred ti hovorím aby si nezúfala, lebo každý z nás raz musí odísť. Či starobou alebo mu k tomu dopomôžu iný. Človek si nevyberá a keď nastane čas, treba ísť.
Ja som opustila tento svet s vedomím, že som po sebe niečo zanechala a tým nemám na mysli len svoju krásnu vnučku. Pomýšľam na niečo, čo možno nie je hmotné, no pomôže zlepšiť život v tejto zemi k lepšiemu.
Zrejme, si už dlhšiu mala podozrenie, že som sa do niečoho zaplietla. Určite teba a Evu zavolali na výsluch. Mrzí ma, ak vám nejako ublížili, vo snahe zatiahnuť vás do mojich "problémov". Vedz však, že práca na ktorej som sa podieľala stojí za trochu utrpenia.
Teraz ťa ale musím na niečo upozorniť. Ak sa rozhodneš čítať ďalej a vykonať to, o čo ťa požiadam, tak už nebude cesty späť. Môže ti to ublížiť, doviesť ťa do problémov, no ver, že je to pre dobrú vec.
Nemohla som si nevšimnúť ako strana, ktorá nám sľubovala lepší život v našej krajine a odvrátenie hospodárskej krízy, začala zneužívať svoju moc. Vložili sme dôveru doj sladkých slov a vo voľbách, ktoré sa konali dva roky pred tvojím narodením, jej dali hlas. Nielen ja a ostatný naši blízky, ale aj tí, proti, ktorým napokon spustila ofenzívu. Ľudia chudobný, z nižším vzdelaním...
Najprv prišlo odstránenie všetkých politických strán, ktorých idea sa nezhodovala s tou vládnucej...čiže všetkých. Nasledovalo obmedzenie slobody prejavu, aby sa zabezpečilo odstránenie nežiaducich vplyvov na spoločnosť. Ďalej vybudovanie pracovných táborov, kde posielali nežiaducich. Následne vychrlili ďalšie obmedzenia. Vrcholom bolo rozdelenie spoločnosti na vrstvy, zriadenie jednotiek EŠJO a vojna... Tá, ktorá mi vzala syna a tebe otca.
Ako profesionálneho vojaka ho brali medzi prvými, pár mesiacov po tvojom narodení. Po dvoch rokoch sa k nám vrátil s mesačnou priepustkou, ako odmenou za chrabrosť, no už nebol taký ako pred tým. Tretí rok padol v boji ako veliteľ roty a vyhlásili ho za štátneho hrdinu.
Tento štát funguje na systéme, že ak si sa narodila v dobrej rodine, máš vzdelanie, dobré zamestnanie a peniaze, tak sú ti dvere otvorené všade. No ak nemáš to šťastie a narodíš sa rodine z prvej vrstvy, ľahko zomrieš na obyčajnú chrípku a tvoji najbližší ťa nebudú mať ani za čo uložiť k odpočinku.
Iste z mojich slov cítiť, že už som sa nemohla pozerať na to, čo sme to priviedli k moci. Do akého sveta sa rodia noví občania, priatelia, susedia, známi. Do akého sveta si sa narodila ty.
My, stará generácia sme utvárali súčasnosť a teraz sa hlboko hanbím za to, že som kedysi tak horlivo sympatizovala so stranou. Spravila som chybu a tak ako mnohý som sa rozhodla podieľať na jej napravení.
Spojila som sa s miestnou zložkou odboja a zapojila sa do jej činnosti. Z počiatku som len doručovala tajné správy, o ktorých obsahu som nič nevedela, na určené miesta, neznámym osobám. No keď som sa osvedčila, tak som sa čoraz hlbšie zamotávala do klbka protištátnej činnosti. Odboj využil to, že od starej ženy, ako ja, väčšinou nikto nič nečakal a zapojil ma do zásobovania partizánov, ukrytých v miestnych lesoch. (Už dlhšiu dobu, totiž spojenci posielajú svojich vojakov preoblečených za civilistov do nášho štátu. Majú tu podporovať činnosť odbojového hnutia a útočiť zvnútra.)
Prepašovala som do lesa rôzne veci, od potravín po zbrane a ľudí, ktorých som vydávala za vzdialených príbuzných. Nie raz, som v dome dokonca ukrývala osoby hľadané štátom.
Darilo sa mi, a dlhé roky si susedia ani neuvedomovali, čo vlastne tá, stará, tichá pani robí. Avšak môj úspech netrval večne a asi pred mesiacom som spozorovala, že ma niekto sleduje. Okolo môjho domu sa častejšie prechádzali, rôzny ľudia a veru aj príslušníci EŠJO v uniformách.
Pred týždňom ma zavolali na výsluch a mne už bolo jasné, že v očiach štátu som sa stala kolaborantom, zradcom.
Asi pred dvoma dňami hliadky pred mojim domom pominuli, bolo to znamenie. Rozhodli sa ma odstrániť, rovnako ako mnohých predo mnou.
Preto ti teraz píšem tento list. Viem, že tento štátny systém nenávidíš minimálne rovnako ako ja. Videla som ti to na očiach. Nedalo sa to nevšimnúť. Tie výrazy plné znechutenia, ktoré sa objavovali na tvojej tvári za každým keď, si sa dopočula o nejakom úspechu vlády alebo vojska.
Prosím ťa len o jednu vec. Kniha, ktorú si našla spolu s týmto listom obsahuje mená partizánov v lese a aj ich polohu. Ďalej je tam zaznačené všetko, čo som kedy do lesa priniesla. Ak by kniha padla do nesprávnych rúk, napáchalo by to obrovské škody nielen miestnemu odboju, ale malo by to dopad aj na celkový útok na štát zvnútra.
Žiadam ťa teda o to aby si knihu uložila do skrinky, číslo 45 na vlakovej stanici. Kľúče od nej nájdeš na zväzku kľúčov, ktorý je za mojím nočným stolíkom. Vopred, ťa však upozorňujem, že odnesenie knihy do skrinky bude chápané ako, tvoj súhlas so spoluprácou s odbojom a čoskoro ťa skontaktuje jeden z jeho členov.

Ak pristaneš na moju prosbu, cesty späť už naozaj nebude. Preto si dobre rozmysli ako sa rozhodneš. Pamätaj na to, že ťa budem vždy ľúbiť, nech sa už rozhodneš akokoľvek. Holubička.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa vám moje príspevky?

áno 83.7% (36)
nie 16.3% (7)

Komentáře

1 Aya Aya | 7. ledna 2014 v 11:39 | Reagovat

No. Zaujímavú situáciu si nastolila.
Ale musím priznať, že občas som sa strácala, a zdalo sa mi, že tam bolo viac chýb ako predtým. Množné číslo prídavných mien malo takmer zákonite na konci -y. :-? A veľa čiarok bolo na zlých miestach, pribudli tam, kde ich nabolo treba, alebo naopak ubudli.
Možno by to chcelo betareadera. ;-)

2 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 7. ledna 2014 v 12:51 | Reagovat

[1]: Zdá sa, že to so mnou ide dole vodou. A to som si myslela, že situáciu ohľadom pravopisu mám už ako tak vyriešenú.
Hlavný problém tkvie asi v tom, že v poslednom čase jedno píšem, ale nad druhým rozmýšľam. Mám totiž rozpísané dve poviedky, z ktorých jednu som chcela dokončiť počas prázdnin (nevyšlo) a túto písať takým spôsobom ako doteraz.
Vždy keď začnem písať Ukradnutý čas tak rozmýšľam nad tým ako sa neviem pohnúť s poviedkou Mená.
Asi by to chcelo pauzu aspoň od jednej, alebo niekoho, kto sa mi v tom trochu pohrabe (a vynadá mi aké občas primitívne chyby robím).

3 Števula Števula | Web | 7. ledna 2014 v 13:16 | Reagovat

Hej, chýb bolo viacej, no z hladiska deja sa to výrazne posunulo ;) myslím, že viem ako sa Irma rozhodne :) A jedna maličkosť. Podľa môjho je to na tajný list trochu ukecané. Síce áno, preda keby som písala rozlúčku tak tam píšem rozsiahlo, no bolo to moc také... poobalované. Neviem či chápeš čo tým myslím :D

4 Aya Aya | 7. ledna 2014 v 17:43 | Reagovat

[2]: No, jednu by som si hádam na starosť vziať mohla, ak by si mala záujem :-) Vždy mám nejaký čas, ktorý na nič nevyužívam, a len sa hrabem internetom. Takže ak chceš, môžem pomôcť :-)

5 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 8. ledna 2014 v 17:03 | Reagovat

[4]: Bola by som ti vďačná. :)

6 Nishanath Nishanath | Web | 11. února 2014 v 22:17 | Reagovat

Páčilo sa mi to, aj keď tam boli nejaké tie chyby, ale to mi nevadilo. Prišlo mi divné, že sa proti tej strane nikto nevzbúril. Príde mi to akoby 5 percent (netuším aká veľká je tá strana) vyhrala nad 95. To sa mi zdá trochu nerealistické. A navyše , v minulosti to vždy bolo tak, že sa spojili tí nepriatelia. Inak sa mi to páčilo :)

7 Nishanath Nishanath | Web | 21. února 2014 v 19:45 | Reagovat

Inak, je veľa internetových korektorov, ktoré ti v tom môžu pomôcť. Ja tiež musím začať nejaký používať, lebo mám všade množstvo preklepov. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama