Ukradnutý čas-3.kapitola

13. listopadu 2013 v 22:56 | Diarsie |  Literárna tvorba
Zdravím,
konečne sem pridávam tretiu kapitolu. Pôvodne mala byť dlhšia ale rozhodla som sa ju kvôli vytvoreniu istého napätia seknúť. Tak snáď sa Vám bude páčiť a pri čítaní si oddýchnete od tých všetkých povinností, čo číhajú za dverami.





Spolu s mamou som kráčala po sivom chodníku, ktorý nás viedol popri malebných domoch v dedine Verrmohl. Stará mama bývala až na samom konci dediny. Jej dom sa nachádzal pri okraji neveľkého lesa. Neboli sme od neho ďaleko, delili nás už len tri domy. Už teraz som cítila tú sladkú vôňu lásky starých mám. Čo som si nemohla dovoliť doma, tam som mohla. Stačilo sa zatváriť trochu smutne a chutný koláč bol na stole.
Dva domy...jeden....
Keď som zbadala dom starkej tak mojou tvárou prebehli mierne mračná. Bolo tesne po pätnástej hodine, o takomto čase babka vždy sedávala na verande. Mala byť na lavičke, natretej na bielo, počúvať šepot lístia, spev vtákov a pozorovať okolie. Pravda, niekedy stála pri plote a zhovárala sa so susedkou o všelijakých novinách. No ani tam teraz nebola.
Dostala náš list? Vie o tom, že prídeme. Stávalo sa síce, že občas bomby, zhodené lietadlami, dopadli aj na vlaky. Avšak v poslednom čase v novinách nič také nepísali.
Pobehla som ku vchodovým dverám, prudko zaklopala a zvolala: ,,Babí! To som ja, Irma. Otvor prosím."
,,Nekrič tak" sykla mama a prísne sa na mňa zahľadela
Hodnú chvíľu nikto neotváral, skúsila som teda, či je zamknuté. Bolo. Chvíľu sme ešte čakali, kým sme sa konečne dočkali otvorenia starých, drevených, vchodových dverí. Objavila sa v nich malá blondína v hnedom kostýme so straníckym odznakom na hrudi. Zrejme úradníčka. Avšak, čo robí tu? Nechápala som.
,,Vy ste príbuzný nebohej Agnesy Hanslenovej?" spýtala sa nás a ja som sa nemohla ubrániť, viac ako prekvapenému výrazu.
,,Áno. Som manželka jej syna a toto je jej vnučka. Prepáčte, ako to myslíte, nebohej?" opýtala sa moja mama
,,Agnesa Hanslenová zomrela pred troma dňami. Neinformoval Vás azda o tejto tragickej udalosti list? Odosielali sme ho ešte v deň jej smrti, vrátane urny s jej spopolnenými pozostatkami. Vzhľadom na to, že nemá žiadnych plnoletých, pokrvných príbuzných tak o spopolnení a odoslaní jej pozostatkov najbližším príbuzným rozhodol štát." oznámila nám znudene. Zrejme túto vetu vyslovila počas vykonávania praxe už mnohokrát. Pomyslela som si.
Nemohla som však uveriť, že starká už nie je medzi nami. Netrpela žiadnymi zdravotnými komplikáciami a ťahalo jej to ešte len k šesťdesiatke. Vždy bola veselá a tešila sa zo života. Z toho, že má aspoň nás. Tak prečo odišla tak náhle? Chcela azda už vidieť svojho manžela a syna?
Slzy sa snažili nájsť si cestu, aby mohli začať prúdom tiecť po mojich lícach. No ja som stavala barikády, nechcela som plakať. To by si neželala. Nechcela by aby som sa kvôli nej trápila. To nie...
,,Musel nás minúť," povedala jej mama. ,,Už od včera sme na ceste sem."
Blondína prikývla, na znak toho, že chápe a pozvala nás gestom ruky do vnútra. Zamierila ku kôpke úhľadne uložených papierov na stole a vytiahla jeden približne zo stredu.
,,Mám tu kópiu poslednej vôle zosnulej. Všetok svoj majetok, vrátane obsahu trezora na železnici odkazuje svojej vnučke menom Irma Hanslenová. Teda Vám." riekla a kývla hlavou smerom ku mne
Všetko... Znelo mi v hlave. Ešte pred pár sekundami som nevlastnila nič a teraz mám niečo, na čo iný musel tvrdo drieť celý život.
,,Mne?" spýtala som sa nechtiac uveriť slovám úradníčky
,,Áno. Avšak vzhľadom na to, že ešte nie ste plnoletá, bude majetok po pozostalej spravovať, ako Váš zákonný zástupca, vaša matka. Ak by ste s touto alternatívou nesúhlasili, tak Vám pravdaže môže byť pridelený, niektorý zo zaškolených štátnych úradníkov ako správca majetku." odvertlikovala a upravila úhľadnú kôpku papierov ,,Samozrejme, majetok sa dostanem plne do vašich rúk až po dovŕšení osemnásteho roku života. Ak ale do tej doby spáchate trestný čin tak majetok po zosnulej prepadne štátu."
Ako inak...Všetko prepadne štátu. Blyslo mi mysľou.
,,Chápem. K tomu, že sa bude starať o majetok moja matka, nemám žiadne výhrady." riekla som a povzbudivo sa usmiala na mamu
Blondína prikývla. ,,V tom prípade, by som Vás rada poprosila, aby ste so mnou ešte dnes zašli na obecný úrad, kde vybavíme formality ohľadom odovzdania majetku." keď dopovedala, nečakala na našu odpoveď. Zbalila si papiere do obdĺžnikovej, koženej tašky, upravila kostým a vyrazila ku dverám, akoby to, že ju budeme nasledovať bolo samozrejmosťou. A aj bolo, pre ňu. Pretože ako úrady povedali tak muselo byť. Všetko, čo bolo na papieri a malo pečiatku, bolo sväté. Rovnako ako aj tí, ktorý ich rozdávali. Nepatrili síce do najvyššej vrstvy, no bolo známe, že sú nedotknuteľný. Mali známosti na vysokých miestach, napriek obmedzeným kontaktom medzi vrstvami. Vedeli zariadiť aby niekto zmizol...doslovne.
S mamou sme nemali inú možnosť ako nasledovať ju. Mlčky sme kráčali chodníkom, vedúcom popri ceste, k obecnému úradu. Úrad predstavovala veľká, stará, biela budova s tmavou strechou. Hneď vedľa nej viala na stožiari červeno-čierna, štátna vlajka. Nad oblúkovitými dverami bolo krasopisne, hnedou farbou, napísané jedno zo štátnych hesiel, ktoré znelo takto:
,,Daj svoje srdce štátu a ten sa ti odvďačí"
Podišli sme ku dverám. Ako prvá vošla blondína, tesne za ňou moja mama a nakoniec ja. Úrad bol zariadený stroho a jednoducho. Napriek tomu, že sa na stoloch nemnohých kopili papiere, tak všade vládol poriadok. Každý zakladač, obálka, pečiatka, dokument alebo formulár mali svoje miesto.
Všetci pracovali v dokonalej harmónii, hneď by sa spoznalo ak by niekto vybočil z tempa práce. Hodinky tikali presne, rovnako ako aj bola presná ich práca. Systém práce fungoval bez jedinej chybičky a zvuk písacích strojov sa rozliehal miestnosťou v podobe tej najkrajšej skladby - dokonalosti.
Systém práce na úradoch ma už od mala fascinoval, napriek tomu, že pracovali pre štát. Veď práve oni ma priviedli, svojím spôsobom, k jednému z mojich koníčkov. Písaniu. Na takomto mieste som zočila písací stroj, ktorý bol určený práve na túto činnosť. Avšak bola to starká, ktorá mi ho kúpila k deviatym narodeninám. Ona ako prvá spozorovala, že po jednom túžim.
Teraz tu ale nie je, no aj tak na mňa určite stále myslí.
Spoza rohu vyšiel muž. Zadíval sa smerom k nám a pousmial sa.

,,Ach, slečna Hoklerová, už ste sa vrátili," konštatoval. ,,Zdá sa, že zatiaľ všetko ide tak ako má." povedal a pozrel sa na mňa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa vám moje príspevky?

áno 83.7% (36)
nie 16.3% (7)

Komentáře

1 Števula Števula | Web | 14. listopadu 2013 v 16:34 | Reagovat

Á, radšej by som dlhšiu kapitolu :D ale nevadí, každopádne pekná kapitola :) i keď jediná drobnosť, čo obsahuje možno len môj uhol pohľadu, a to že sa mi zdala reakcia na smrť babky trochu slabá :)

2 Aya Aya | 14. listopadu 2013 v 17:37 | Reagovat

Dobre, zlepšuješ sa! Len pozor na množné číslo a čiarky ;)

3 Aurora Aurora | Web | 14. listopadu 2013 v 17:53 | Reagovat

hej súhlasím s prvou komentátorkou, reakcia slabá. a dosť zle mi znelo " najkrajšej skladby - dokonalosti". dokonalosť neexistuje, a ak hej, ani nie je najkrajšia, krása je predsa v chybách... nádherný človek, ale veľmi drobučký. alebo tak, chápeš? sorry, vyjadrujem sa ako magor :D proste dokonalosť neexistuje.
fakt prepáč za tie vyjadrovacie schopnosti, neviem to vysvetliť... :D

4 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 14. listopadu 2013 v 18:02 | Reagovat

[1]: Reakcia bude...ale treba ešte trochu počkať. :-D

[2]: Ďakujem

[3]: Sama som nad tým opisom dlho uvažovala. Je pravdou, že dokonalosť neexistuje a ja samotná sa tiež držím toho názoru. Ale myslím si, že každá postava má právo pod pojmom dokonalosť predstaviť si niečo iné. Ak je to pre Irmu práve tip top zorganizovanie práce tak prečo nie. Nehovorím o tom, že tam tá dokonalosť je, existuje. Len o tom, že ju tam ona tak vníma...
Bože...asi mám tiež vyjadrovacie schopnosti ako tatar. Ale pochopila som, čo si chcela povedať.

5 Aurora Aurora | Web | 15. listopadu 2013 v 19:41 | Reagovat

[4]: tak trošku tatárske vyjadrovacie schopnosti. ale tie na porozumenie máme dobré, aj ja som pochopila teba :D

6 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 15. listopadu 2013 v 19:53 | Reagovat

[5]: Tak to som rada :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama