Ukradnutý čas-2.kapitola

28. října 2013 v 22:23 | Diarsie |  Literárna tvorba
Ahoj,

tak tu je ďalšia kapitola. Trochu (dosť) krátka a omáčkovitá ale je len prechodom k tretej, kde sa už niečo začne diať.






Kapitola druhá

Spolu s mamou sme prechádzali cez úzku chodbu vo vlaku a hľadali naše miesta. Tie sme nakoniec našli v štvrtom kupé, to bolo až na jednu ženu s blond vlasmi a modrými očami, oblečenú v sivom kostýme, prázdne. Usadili sme sa teda na svoje miesta pri okne a čakali na kontrolu.
Bola som sklamaná, že tam už sedela. Svojím spôsobom totiž vytvárala napätú, mlčanlivú atmosféru, ktorá určite nebola príjemná ani jednej zo strán. Rozhodla som sa teda prerušiť to trápne ticho a ozvať sa:
,,Nebude vám vadiť ak otvorím okno? spýtala som sa hľadiac pri tom na ženu
,,Ale vôbec nie." odpovedala a milo sa usmiala
Vstala som a otvorila okno. Táto veta síce bola len zámienkou ako začať konverzáciu, no vzduch v kupé sa mi zdal aj tak vydýchaný. Zabila som dve muchy jednou ranou. Pomyslela som si a vrátila sa na svoje miesto. Kožené sedadlá s príliš rovnými opierkami síce neboli dvakrát pohodlné ale, čo sa dalo robiť. Tých sedem hodín to budeme musieť vydržať.
,,Kam cestujete?" spýtala sa jej moja mama
,,Do Langvebu. Mám tam klienta, ktorý potrebuje obhajobu." riekla ,,A vy?"
,,Naša cesta je trochu dlhšia. Máme namierené do Verrmohlu k manželovým rodičom. Napriek tomu, že sa zdá byť vojna vyhratá, vidiek sa mi zdá bezpečnejší." povedala mama a ja som zbadala, že sa v ženiných očiach niečo zmenilo. Možno to bolo len zdanie alebo ona nebola taká, ako sa zdala.
,,Niet sa čoho obávať. Naši muži tvrdo a odhodlane bojujú za vlasť. Víťazstvo sa blíži a vziať nám ho nemôže už nikto."
Napadlo jej azda niekedy, že aj iné národy majú svoju vlasť? Vzala jej už vojna niekoho? Určite nie, pretože by nehovorila takéto hlúposti. Pomyslela som si a vrhla na ňu nie práve najkrajší pohľad.
,,Pravda, ale stále som len matka, čo sa strachuje o svoju dcéru." povedala mama naznačujúc, že rozhovor na túto tému pokladá za ukončený
,,Ako myslíte." povedala blondínka, vybrala si z kabelky dnešné noviny, ktoré roztvorila a začala čítať
Hneď na titulnej strane sa nachádzala veľká, čierno-biela fotografia s vojakmi a nadpis hlásal, že naše vojská opäť zvíťazili. Ktovie ako ešte dlho budú tieto víťazstvá trvať...je to už pár rokov a šťastie sa nikoho nedrží večne. Pomyslela som si a oprela si hlavu o drnčiacu stenu vlaku. Možno bude predsa len lepšie túto cestu prespať. Utvrdila som sa v myšlienkach a zatvorila oči, očakávajúc zas ten istý sen...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páčia sa vám moje príspevky?

áno 83.7% (36)
nie 16.3% (7)

Komentáře

1 Števula Števula | Web | 29. října 2013 v 16:24 | Reagovat

Som zvedavá, len tak ďalej :) Keď tak nad tým rozmýšľam, musím potvrdiť, že si sa úžasne zlepšila ;) ALE :D :D oddeľuj perex od textu tou srandovnou čiarkou, čo máš pri písaní nového článku pod okienkom "odstavec". Výpis najnovších článkov je potom prehľadnejší, a potom sa ti človek musí naklikať k článku a ty potom môžeš špehovať kto čo čítal :D :D

2 Aya Aya | 29. října 2013 v 17:25 | Reagovat

Škoda, že taká krátka...Ale vyzerá zaujímavo :)

3 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 29. října 2013 v 18:02 | Reagovat

[1]: Ďakujem :)
Máš na mysli vložiť vodorovný oddeľovač? :D Skúsim sa s ním pohrať.

4 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 29. října 2013 v 18:02 | Reagovat

[2]: Ďakujem :)

5 Aurora Aurora | Web | 30. října 2013 v 8:07 | Reagovat

hej, čakala som dlhšiu. ale nevadí, aspoň niečo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama