9.Nakoniec nie je až taký hlupák

2. října 2013 v 18:48 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
Nakoniec nie je až taký hlupák

Airelen pristane priamo pri jaskyni, keďže jej štíhlemu telu nerobilo problém vyhnúť sa vo veľkej rýchlosti aj husto rastúcim stromom.
Hneď ako odišla pobrali sme sa s Ignis spať, Reluat iba ticho sedel v kúte a vyzeral, že sa snaží upokojiť. Neozývala k nemu, nechala som ho tak.
V spánku som mala sen.
Bola som sama v tme, zrazu sa z tmy ako duch vynorila obrovská čierna laba, schmatla ma a zvierala. Nekonečnou diaľkou sa ozýval šialený smiech. Nemohla som sa nadýchnuť, ani pohnúť. Zvierala ma tak silno, až som mala pocit, že ma rozpučí. Nakoniec v diaľke zahliadnem Blynnenove hnedé oči, postupne sa vynára z tmy.
Pozbieram všetku silu čo mi ostala a vykríknem: ,,Pomôž mi!"
No, Blynnen sa začne akoby meniť, nadobudol čiernu farbu...už to nemohol byť on. Čierny drak sa rozbehne, vyskočí, hlasno zareve a... ďalej už nič necítim vznášam sa v nekonečnej prázdnote dívajúc sa zhora na zakrvavené ľudské telo čiernovlasého dievčaťa.
Zobudím sa celá spotená. Pozriem na moje ruky, trasú sa mi ako osike. Nechápala som čo, mal ten sen, alebo skôr nočná mora znamenať. Bolo to hrozné, tá moja smrť, bolesť...taká skutočná.
Lomcoval mnou strach, no hlavne obavy.
,,Zlé sny?" pýta sa ma Reluat. Zdá sa, že je už v poriadku a hlavne, pri rozume.
,,Áno." zamrmlem.
,,To poznám." povie. ,,O čom sa ti snívalo?" zaujíma ho.
,,Nič ťa do toho nie je." odbijem ho a nepriateľsky sa naňho pozriem.
,,No, ja len tak, pretože si kričala, prehadzovala sa zboka na bok až som sa divil, že sa tá..." zarazí sa uprostred vety, pretože asi zabudol Ignisino meno.
,,Ignis." poviem mu.
,,Ignis" riekne a usmeje sa. ,,Nezobudila, musí mať poriadne tvrdí spánok."
,,Ako drak." poviem a tiež sa usmejem.
,,Áno, to sedí. Doslova." šepne, zabodne svoj pohľad do zeme, zoberie si do ruky za hrsť hliny a začne si ju presypávať z jednej do druhej. Hrá sa ako malý chlapec, no zdá sa, že ho to upokojuje. Napokon sa mi zadíva priamo do očí a povie:
,,Cítim, že som drak, no neviem či bolo správne to čo sme urobili a neviem či to chcem urobiť znova." prizná sa mi.
,,Viem, že to nie je ľahké. Zmieriť sa so skutočnosťou či pravdou, no ona je taká aká je, my si ju nevyberáme." poviem a skĺznem pohľadom na Ignis a potom naňho.
,,To si povedala pekne."
,,Ďakujem, no predo mnou to povedali mnohý, aj keď možno inak."
,,Pravda," riekne a pokračuje:
,,Ten hnedý drak je vždy taký mrzutý?" zaujíma ho.
Usmejem sa.
,,Nie, býva milý."
,,Tak to som ho musel ale riadne vytočiť." povie tým typickým, nafúkaným tónom pre dospievajúcich chlapcov.

,,Pravdepodobne."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama