8.Traja

2. října 2013 v 18:47 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
Traja

Mala som bezsenný spánok, v ktorom som si dokonale oddýchla. No hneď, keď sa zobudím premýšľam, ako zrealizovať náš plán. Viem, že aj keď sa nám podarí stať sa opäť drakmi, budeme sa musieť vysporiadať s rovnako veľkým problémom. Fengirom.
Počkám kým sa zobudí aj Ignis. Potom jej navrhnem, že by sme mohli pohľadať Blynnena a spýtať sa ho, či je ochotný nám pomôcť.
Súhlasila, potešilo ma to, ale ja som mala v úmysle zobrať ju cestou na miesto môjho narodenia. Možno to pre ňu bude nepodstatné, no chcela som jej ho ukázať.
Zároveň sa teším aj na stretnutie s Blynnenom, nepovedal kde sa stretneme ani kedy, avšak ja mám tušenie kde by mohol byť.
,,Ja ho tu nevidím!" sťažuje sa zadychčaná Ignis.
,,No, on by tu ani nemal byť. Chcem ti niečo ukázať, objavila som to včera." priznám a vediem ju k veľkému a majestátnemu stromu oproti. Neviem ako tu vydržal stáť celé tie roky, veď ja sama som tu už 1601 rokov a strom samotný, bol už v mojej spomienke vysoký ako ostatné, mladšie listnaté stromy v lese.
Cítim z neho čosi podivné. Boli to kúzla? Neviem, no pripadalo mi akoby tento strom bol stredom lesa, jeho srdcom, dušou.
,,To si mi mohla povedať aj skôr." vyčíta mi. ,,A čo si mi vôbec chcela ukázať?" spýta sa ma.
Kývnem rukou aby ma nasledovala a ukážem na konáre stromu. Vyberiem z ich objatia pár úlomkov vajca a ukážem jej ich.
,,Zvnútra to vyzerá ako vajce, no zvonka ako drahý kameň a je to pevné, veľmi pevné, neviem si ani len predstaviť koľko by za to niektorí ľudia boli ochotný dať." povie s neskrývaním záujmom.
,,Tak toto sa rozhodne predávať nebude!" poviem priam karhavo.
,,Prečo?" sklamane sa spýta.
,,Pretože, toto je moje vajce!" vykríknem.
Ignis sa zamračí a nechápavo povie:
,,Akoto tvoje vajce?! To, že si ho našla ti ešte neznamená, že je tvoje."
,,Nie," zasmejem sa. ,,Nepochopila si ma, z tohto vajca som sa vyliahla. Videla som to v jednej spomienke." rieknem a zadívam sa do Ignisiných prekvapených očí.
Preglgne. ,,To myslíš vážne?"
Vzdychnem si a kývnem hlavou.
Zrazu niečo zakrylo slnko, krajinu okolo nás zachvátil tieň. Pozriem sa na oblohu. Najprv som si myslela, že to bude iba mrak, no mýlila som sa. To čo sa spočiatku zdalo ako neškodný mráčik bol drak. Obrovský čierny drak, omnoho väčší ako Blynnen. Pôsobil tak majestátne, vzbudzoval hrôzu, pri ktorej sa nám zachvelo srdce strachom. Vôbec nepôsobil tak mierumilovne ako Blynnen.
,,To bol on?" opýta sa Ignis.
,,Určite." poviem. ,,Fengir v tele Argrosa."
,,Len nechápem, ako môže byť niečo také vôbec možné." riekne ticho Ignis.
,,V poslednom čase sa mi zdá, že neexistuje už nič nemožné."
Ignis sa zamyslí, zadíva na oblohu, chvíľu pozoruje mraky na svojej ceste svetom, no napokon povie:
,,Máš pravdu, ale je to nechutné! Ako sa niekto môže vzdať svojho tela. To je ako keby si ich vymenili mačka a pes."
,,Alebo dračia duša v ľudskom tele." podotknem.
Obe mlčky stojíme, ani sa nepohneme. Iba mlčíme a premýšľame, pretože vieme, že mám pravdu. Ja a Ignis, obe sme boli vytrhnuté zo svojho tela, avšak podstúpiť niečo také dobrovoľne sa mi zdalo zvrátené.
Moc robí s tvormi na tejto zemi divy.
Zrazu sa zdvihne prudký vietor, na miesto kde rástlo menej stromov pristával drak, avšak Fengir to nebol. Na moje sklamanie ani Blynnen.
Bola to nádherná modrá dračica s bielou hrivou, ktorá dokonale predstavovala ľudskú predstavu o čínskych drakoch. Podišla dopredu tak ladne, až sa zdalo, že sa vznáša, pláva vo vzduchu. Šupiny sa jej trblietali dokonca aj pod prikrývkou tieňa, jej hriva bola taká lesklá, až sa zdalo, že každý vlas je posiaty miliónmi drahokamov. Pôsobila tak nežne a láskavo, no zároveň mlčanlivo.
Dračica pozdvihla hlavu a pozrela sa na nás svojimi modrými očami takými hlbokými, až sa zdalo, že sa nám pozerá priamo na dno duše. Naklonila sa k nám a ticho riekla:
,,Volám sa Airelen, poslal ma po vás Blynnen. Našiel chlapca, ktorý bol tiež drakom."
Podídem k nej, mierne sa ukloním a poviem:
,, Veľmi ma teší, že vás stretávam aj v tomto tele. Airelen, pani vetra."
,,Aj mňa." pridá sa Ignis.
Airelen sa pousmeje a milo sa na nás zahľadí.
,,Chyťte sa mojej hrivy a vietor vás ponesie svetom. Evril a Ignis užite si znova ten krásny pocit voľnosti." riekne.
Obe nadchnuto prikývneme na súhlas a chytíme sa jej nádhernej hrivy.
Airelen sa prikrčí, zavrie oči a ľahko sa odrazí od zeme a letí priamo do sveta slobody.
Letíme, pomyslím si. Rýchlo sa ponáram do eufórie. Som taká nadšená, šťastná, že sa to ani nedá opísať.
Pod sebou mám svet ako na dlani. To čo je na zemi veľké, v letku sa zdá malé a tak zraniteľné.
Tento krásny pocit letu, ktorý ľudia nemôžu naozaj zažiť a ani ja teraz, možno je úľava byť znova nohami preč od zeme, no nie som nič viac ako len pasažier. Neletím. Nemávam svojimi krídlami. Po tomto zistení ma pocit šťastia rýchlo opúšťa a ja robím čo môžem aby som neupadla do depresie. Tak strašne mi chýba byť drakom. Majestátnym a mocným drakom...
Airelen začne klesať. Pod nami je veľká čistina, s menšou zrúcaninou, pravdepodobne aj veľmi starou.
Pristáli sme, Airelen sa tak ľahko dotkla zeme, že ani nebol cítiť náraz na ňu, ktovie, či som aj ja dokázala pristáť tak ľahko.
Na čistine sedí Blynnen, a vedľa neho sa prechádza plavovlasý chlapec so zlatými očami. Bol to Reluat, ak si dobre spomínam.
Vyzeral byť nervózny, ani si nevšimol, že sme dorazili.
Pustím Aireleninu hrivu a bežím k Blynnenovi. Pozdravím ho, poškrabkám medzi nozdrami a opriem sa oňho.
,,Ako si ho našiel?" spýtam sa.
,,Potuloval sa pri hranici lesa. Keď som ucítil jeho dračiu dušu, jednoducho som ho schmatol počas letu." povedal a ja mám pocit, že zdravie toho chlapca je mu úplne ľahostajné. Div, že nedostal infarkt keď ho pazúrmi schmatol obrovský drak.
,,A vysvetlil si mu to?"
,,Samozrejme," povie a usmeje sa. ,,Mala si vidieť jeho výraz, keď som mu po tom všetkom povedal, že je drak."
,,Viem si ho predstaviť." rieknem a zasmejem sa. ,,A ako dlho sa takto prechádza?"
,,Myslím, že už dobrú hodinu. Asi si teraz dáva všetko dohromady." povie.
,,Koľko drakov je vôbec s nami?" načnem novú tému.
,,Z pôvodných ja, Airelen a Firel, no Aquera zostáva neoblomná. Neverí mám, myslí si, že sa iba chceme dostať k moci, hlavne kvôli Firelovi. Nikdy si nedôverovali. Ešte na našej strane stojí tridsaťpäť ostatných drakov a dračíc, ale počítame aj s vami."
,,Blynnen," ticho rieknem. ,,Hovoril si, že je ťažké udržať chod prírody bez rovnováhy." pokračujem už trochu hlasnejšie. ,,Čo sa teda stane, keď zomrie aj Argrosovo telo."
Chvíľu mlčí, no napokon povie:
,,Zrodí sa ďalší drak rovnováhy a presne to chceme docieliť."
,,Ale, Fengir je určite slabší ako Argros a toho sme už raz porazili." podotknem.
,, Áno, ale aj zároveň prefíkaný." namietne.
Minútu som ticho. Váham, či mu mám povedať o tom, že dnes Fengir preletel priamo nad našimi hlavami.
Napokon sa však rozhodnem zamlčať to. Veď aj tak je to nepodstatné, ani nás nevidel. Pomyslím si.
Zrazu akoby sa Reluat spamätal, obrátil sa čelom k Blynnenovi a vykríkol: ,,Takže ja som drak!"
,,Nie tak celkom, iba dračia duša v ľudskom tele. Ale, áno boli sme draci." opravím ho.
,,A ty si kto?" nechápavo sa spýta.
,,Ja som Evril, a toto" poviem a ukážem a Ignis skúmajúcu zrúcaninu ,,je Ignis."
,,Aha," riekne a chvíľu mlčí. ,,Takže aj ty si bola drak?" spýta sa a ja už mám fakt chuť jednu mu vylepiť, trpezlivosť nikdy nebola mojou silnou stránkou
,,Áno! Mám ti to vyhláskovať?" nahnevane sa pýtam.
,,Nie, netreba." povie, zvalí sa do trávy a vykrikuje: ,,Svet sa zbláznil!!!"
Blynnen nahnevane zavrčí a div, že sa nezahryzne Reluatovi do krku.
,,Mlč už konečne! Chceš azda aby nás tu objavili?! Vieš čo sa stane ak Fengir zistí čo kujeme! Odtrhnem ti namieste hlavu ak nestíchneš!" vykríkne nahnevane.
Reluat okamžite stíchne, so strachom v očiach sa pozrie na Blynnena, bleskom sa postaví na nohy a dá sa na útek. Beží smerom k zrúcanine, Ignis sa rozbehne smerom k nemu a zdrapí ho za golier trička. Postavím sa a bežím jej na pomoc. Spolu ho ledva držíme vzpiera sa, je silný.
,,Evril ustúp!" vykríkne Ignis zadychčane.
,,Ale.."
,,Hneď!"
Ustúpim.
Ignis ho pustí, no skôr ako sa stihne rozbehnúť začne sa okolo neho utvárať ohnivý kruh, neubližuje mu, dokonca ani vegetácií okolo. Ignis sústredene stojí s rukami vystretými dopredu a niečo si mrmle popod nos.
Reluat sa zmetene obzerá, no z miesta sa nepohne.
Nevedela som, že Ignis toto dokáže, ani kedy sa stihla naučiť takto ovládať svoju hlboko ukrytú moc.
Napokon si nechala ruky padnúť k bokom a vyčerpane si sadla na zem.
,,Stalo sa ti niečo?" láskavo, no najme s obavami sa spýta Airelen, ktorá doteraz len ticho sledovala situáciu.
,,Áno, len sa zdá, že to nie je také ľahké ako kedysi." zadychčane povie Ignis a snaží sa postaviť. Podám jej ruku aby som jej pomohla udržať sa na nohách.
,,To je tým telom," podotkne Blynnen. ,,Nachádza sa v ňom menej energie."
,,Ak nevládzeš sadni si." poviem jej.
,,Ja to zvládnem, neboj sa." ubezpečuje ma, no rozhodne nevyzerá byť v poriadku. Je bledá ako krieda. Trasie sa sťa osika a má problém udržať sa na nohách. Viem, že je silná na duchu aj tele, no preceňuje svoje aktuálne schopnosti.
No čo, to je skrátka celá Ignis. Jej pýcha je väčšia ako pud sebazáchovy. Stavila by som sa, že by kľudne položila na lopatky aj medveďa, ak by jej to prinieslo viac uznania a obdivu. Pomyslím a proste sa nad tou myšlienkou musím v duchu zasmiať. Predstava ohnivej Ignis bojujúcej s medveďom, stojí za zasmiate.
,,Ako myslíš." poviem a pokrútim nad ňou hlavou.
,,Blynnen?" spýtam sa.
,,Hm...?"
,,Kde sa vlastne konal ten súd?" zaujímam sa.
,,Ty to predsa vieš." doberá si ma a pritom sa mu na tvári mihne šibalský úsmev.
,,Áno," poviem a prevrátim oči. ,,Viem ako to tam vyzerá, no neviem kde sa tá čistina nachádza."
,,Keď nastane správny čas tak sa to dozvieš." riekne.
,,Si hrozný. Vieš o tom?" začnem si ho doberať aj ja.
Airelen sa postaví a ladne pristúpi k Blynnenovi. Pohodí svojou nádhernou hrivou a povie:
,,Mala by som ich už odniesť, táto čistina je nechránená. Obávam sa, že nás tu môžu objaviť pomerne ľahko. Ak tade niekto náhodou preletí..." v jej hlase rozpoznať strach, obavy, no zároveň všetko čo povie pôsobí tak láskavo, akoby to hovorila svojím deťom.
,,Máš pravdu." šepne Blynnen vážne.
,,A čo bude sním?" spýta sa Ignis, ukáže na Reluata a pohŕdavo sa naňho zadíva.
,,Pôjde s vami." prehodí Blynnen s ľahkosťou.
Ignis sa na Blynnena zadíva vražedným pohľadom, očividne jej Reluat nie je sympatický, aspoň jeho reakcia na to, že je drak.
,,Nesmieš ním pohŕdať," povie Airelen. ,,Je iba vystrašený." dopovie a s ľútosťou sa pozrie na Reluata.
Nemôžem povedať, že by som ho nenávidela, no správa sa ako decko. O jeho živote síce neviem nič a preto, ho nemôžem súdiť. Airelen má možno pravdu, to by vysvetľovalo jeho správanie. Asi za to môže Blynnen, nemal konať tak unáhlene. Schmatnúť ho počas letu, to musel byt preňho veľký šok.
,,Takže, asi by sme už mali ísť." napokon poviem.
,,Ignis, asi by si mala ten oheň odvolať." riekne Blynnen ustarane.
,,Eh, ja neviem ako. Konala som inštinktívne, pod vplyvom hnevu." prizná sa nakoniec.
Blynnen si vzdychol, postavil sa a schmatol Reluata za golier. Postavil ho vedľa mňa, zahrčal naňho a povedal mu:
,,Žiadne hlúposti!"
,,Dobre." vykoktal a preglgol.
,,Zbohom Evril." láskavo povie. ,,Ignis." riekne a kývne hlavou na rozlúčku.
Prikrčí sa, odrazí, roztiahne svoje obrovské krídla a letí do diaľok...preč.
Venujem mu jeden úsmev, ktorý však nevidí, pretože už je ďaleko.
,,Chyťte sa." povie Airelen krátko.

Dotknem sa jej krásnej hrivy, ktorá je hebká ako satén, stisnem ju v rukách a už letíme.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama