3.A zas je to tu

2. října 2013 v 18:41 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
3.A zas je to tu...
Ráno po mňa prišla mama, aby ma odviezla do ústavu, liečebne alebo blázinca, pre toto miesto je veľa pomenovaní, ja osobne som ho nazvala králikáreň, pretože prvé čo som po svojom príjazde zistila bolo to že doktori sú tam ešte v horšom psychickom stave ako pacienti. Keďže nie som ,,problémový" prípad pridelili mi izbu s balkónom, pravdupovediac obyčajnú nemocničnú izbu. Určite bude škaredá, studená a bude cítiť tým divným pachom prehnanej čistoty.
Mama sa na recepcii spýta na číslo mojej izby a odvedie ma tam, ešte počkala kým si vybalím veci a potom odišla, zostala som sama.
Rozhliadnem sa po izbe. Je celkom malá, okrem postele, nočného stolíka a skrine sa tu nenachádza žiaden kus nábytku. Steny sú bielej farby, na zemi je ešte zelený koberec na ktorého boku sú nejaké škvrny červenej farby.
Podídem k balkónovým dverám, vytočím pravdepodobne už dlho nepoužívanú kľučku, vstúpim na balkón a nadýchnem sa čerstvého vzduchu, ktorý krásne v pľúcach štípe a pôsobí tak čisto, keďže králikáreň sa nachádza ďaleko od mesta, pri horách ani sa tomu nedivím.
Chvíľu hľadím na oblohu, akoby som túžila vzlietnuť a plávať medzi mrakmi. V poslednom čase mi niečo chýbalo, no nevedela som prísť čo.
Rozhodnem sa, že aby som sa aspoň na chvíľu zabavila budem hľadať v mrakoch tvary. Pozriem sa na jeden a pripomína mi letiaceho draka, pozriem na druhý, tentoraz je to drak chrliaci oheň, v treťom mraku vidím zase draka. Všade sú samé draky, akoby sa mi aj nebo snažilo naznačiť že niečo s nimi mám.
Nevydržala som to, vybehnem z balkóna a zavriem za sebou dvere, bolo to strašne divné, ba až strašidelné. Už dlho som mala pocit že niečo od základov zmení môj život, ale žeby to boli draky? Akým spôsobom som s nimi spojená? Čo mal znamenať ten sen?
Vystrašená si sadnem na posteľ, vtom počujem ako niečo zašuští. Rozhliadnem sa, bol to papier na ktorom bolo napísané toto:
Program pre pacientov s menším poškodením psychiky
07:30- Budíček
08:00-09:00- Raňajky v jedálni
09:30- Sedenie s osobným psychológom
10:30-12:00- Desiata prinesená na izbu
12:00-13:00- Obed v jedálni
13:30-15:00- Voľný čas povinne strávený na izbe
15:30- Olovrant na izbe
17:00-18:00- Večera v jedálni
18:00-19:00- Hygiena
19:00-20:00- Čas spoznávania v spoločenskej miestnosti
20:00- Večierka
Tak sa mi zdá akoby som bola vo vojenskom tábore, veď predsa nie je normálne keď má človek deň takto zorganizovaný, to je choré.
Pozriem sa na hodinky, je presne 11:50, o chvíľu bude obed. Asi by som sa mala poponáhľať veď ani neviem kde ta jedáleň je, nie-aký ten čas potrvá kým ju nájdem. Vyjdem teda na chodbu a zabočím doľava, potom doprava, zas doprava a nakoniec doľava a ocitnem sa v slepej uličke. Zrazu za sebou začujem dievčenský hlas: ,,Zdá sa mi, že si nikdy nemala dobrý orientačný zmysel"
Otočím sa a poviem:
,,Iba v uzavretých priestoroch, v prírode som ako doma."
Zahľadím sa na dievča, má čierne rovné vlasy, pobledlú pleť, zrejme z nedostatku vitamínu D, ostro rezané rysy tváre a červené oči, to znamená ,že nosí kontaktné šošovky.
,,Ešte som ťa tu nevidela" podotkne. ,,Hľadáš jedáleň, však?"
,,Áno, mohla by si mi ukázať cestu?" spýtam sa.
,,Samozrejme, mimochodom volám sa Ignis." povie a predstaví sa.
,,Ja som Evril."
,,Divné meno." konštatuje.
,,Ty máš čo hovoriť." poviem a pousmejem sa. Zvláštne, pripadala mi celkom normálna a milá. Prečo je teda tu?
Boli sme už pred dverami jedálne keď ma Ignis zastavila a odtiahla nabok.
,,Prečo si tu? Zdáš sa byť normálna." povie šeptom.
,,Myslia si že nedokážem odlíšiť fikciu od reality."
,,Aha, no preto som tu aj ja."
,,Čože?"
,,Áno, počuješ správne kvôli ich výmyslu ma tu strčili na dva týždne."
,,Mňa iba na týždeň." poviem. ,,Mimochodom, ty nosíš kontaktné šošovky?" spýtam sa len tak medzi rečou, dúfajúc, že jej odpoveď nebude záporná.
,,Nie," povie. ,,Mám ich také od narodenia, lekári hovoria že je to vrodená chyba." odpovie mi pokojne. ,,Ale ty ich nosíš, že?" opýta sa s nádejou v hlase.
,,Nie, toto začína byť až priveľmi divné." na chvíľu sa zamyslím, no potom sa jej spýtam:
,,Aký je tvoj dátum narodenia ?"
,,13.7.1996" riekne a ja na ňu vyvalím oči, pretože v ten istý deň som sa narodila aj ja. Pohľad mi skĺzne na dvere s nápisom WC Ženy, chytím Ignis za ruku a ťahám ju na WC aby sme mali aspoň trochu súkromia.
,,Toto, je aj môj dátum narodenia. Aby som bola, presná zavreli ma sem presne za to že som odpadla na kraji lesa a mala som sen, v ktorom som bola fialovou dračicou a mám taký pocit akoby sa ten sen niekedy už stal, akoby to bola..."
,,spomienka" dokončí Ignis za mňa. ,,Mne sa to stalo tiež, ja cítim presne to, akurát na to že som v sne bola červená dračica s ohnivou hrivou."
Začalo sa mi zahmlievať pred očami, opäť to prichádzalo, ešte som sa chytila Ignis aby som nespadla...
Ocitla som sa v lese tieni stromov, listy tancovali vo vetre a stromy im k tomu hrali krásnu pieseň jari. Hladil ma jemný vánok a ja som sa zatiaľ pomaly blížila k zelenému drakovi.
,,Blynnen, prečo mi nechceš veriť že je to správne?" nežne sa dotknem jeho mysle.
,,A prečo to ty nechceš nechať tak? Keby si ma naozaj milovala tak ako hovoríš, dávno by si dala na moje rady." povie a jeho slová sa mi zabodávajú do mysle ako ostrý nôž. Predsa vie že ho milujem viac než samu seba, no ja viem aj čo je správne a toho sa musím držať. Draci patrili vždy medzi múdre tvory a vari a múdri vzdá toho v čo verí že je správne? Posledný krát si položím hlavu na jeho krk, obtriem sa oňho a so smútkom trhajúcim dušu vzlietnem.
Ako ma mohol môj Blynnen tak sklamať? Môj Blynnen...
Keď otvorím oči, vidím Ignisinu znepokojenú tvár, vstanem zo zeme a opriem sa bokom o stenu. Pozriem sa na ňu a spýtam sa jej:
,,Tebe sa nič nestalo?"
,,Nie," odpovie. ,,Len si ma trochu zaskočila, nečakala som že sa tu zosypeš."
,,Nezosypala som sa," namietnem. ,,Len som mala znova zjavil sen, alebo spomienka, ale iná." ticho poviem a rozpoviem jej obsah spomienky.
,,Myslím že by sme tomu mali prestať hovoriť spomienka, lebo keby to boli spomienky znamenalo by to že sme boli v minulom živote, či v čom draky." riekne Ignis a ja už tuším že pravdepodobne trafila klinec po hlavičke, no myslím, že už to tuší aj ona inak by sa na mňa tak uprene nedívala. Je naozaj možné že draky existujú?
,,Čo ak máš pravdu, možno sú tie spomienky kľúčom k odhaleniu našej pravej osobnosti. Možno je takých ako sme my viac!" radostne poviem.
,,Ty si fakt blázon," povie Ignis a zasmeje sa. ,,Doriešime to v tvojej izbe, prídem tam v rámci voľného času, nezistia že som odišla, ale teraz by sme už mali ísť na obed."
Prikývnem a nato vyjdeme z WC.

Na obed bolo nejaké neidentifikovateľné čudo, ktoré nemalo žiadnu chuť. Lepšie varia aj v školskej jedálni. Pomyslím si a ledva zjem polovicu porcie tak aby ostala v mojom žalúdku. Keď dojeme poberieme sa každá svojím smerom, no ja som vedela, že nás čaká ešte jedna veľká debata.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama