28.Rovnováha

2. října 2013 v 19:09 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
Rovnováha

Priam hrozivé ticho preťal zúfalý nárek, ktorý sa ozýval zdola. Voris.
Neváhala som ani chvíľu a sledovaná ohromenými pohľadmi ostatných drakov som letela bez váhania k nej.
V zúfalstve sa skláňala nad nehybným telom Timey.
,,Voris." riekla som s ľútosťou v hlase.
Zúfalo zarevala.
,,Dala do toho kúzla všetku silu čo mala! Obetovala svoj život! Zomrela kvôli mne!" nariekala akoby v tranze.
,,Voris, " povedala som znovu snažiac sa ju vytrhnúť z jej utrpenia. ,,Timea zomrela ako hrdina. Draci budú ešte stovky rokov ospevovať jej čin. Ak aj obetovala svoj život, obetovala ho preto, že ťa mala bezodne rada."
V tom sa vo Voris niečo zlomilo. Stále trúchlila, no pochopila akú vzácnu vec pre ňu setra urobila a vedela, že by sa jej určite nepáčilo to čo teraz robí. Našla vnútornú rovnováhu.
Naplnená novým poznaním vstala a túžobným pohľadom sa pozrela hore do nebies, vedela, že niekde tam odpočíva jej sestra, ktorá teraz žije nový, iný život, avšak stále na ňu myslí, sleduje ju a ochraňuje.
Za mnou sa ozval Firelov duniví hlas:
,,Argrosova moc prešla do tvojho tela Evril. Pohlaďte na novú vládkyňu dračieho druhu! Evril, paní lesa a rovnováhy!" mocne zvolal a mňa zamrazilo. Mysľou mi prebehla jediná otázka: Ja?...
Na chvíľu som sa zamyslela a ponorila do svojho vnútra kde ma čakalo niečo čo som už dávno vedela.
Som to ja.
Veci, v ktorých som bola nerozhodná, v ktorých som stále váhala...už viem ako naložiť so svojím životom, viem akou cestou sa vybrať. Cítim, že tá, ktorá mi bola predurčená a predsa mnou dlho odmietaná je správna.
Pozriem sa na ostatných.
Môj pohľad bol plný vnútorného pokoja, ľahko sa znášal, avšak predsa som ním videla až na dno ich dračej duše.
Tí mocný draci. Bájne bytosti, ktoré bájami neboli. Ktorých som bola súčasťou predo mnou kľakli na kolená, vzdávajúc mi úctu.
,,Neklaňajte sa," riekla som. ,,Toto všetko nie je moja zásluha ale vaša, to vďaka vám som tým čím mám byť.
Dokázali sme to spolu, pretože ako jednotlivci by sme stále prežívali zakliati v ľudských telách a tak by sme nič nedokázali. V jednote je sila... A preto tu a teraz sa vzdávam svojho dominantného postavenia a venujem ho nám, pretože nám aj patrí."

S týmito slovami som vzlietla k tým pre ľudí nedosiahnuteľným a nedobytným výšinám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama