26.Vyzvedanie pred búrkou

2. října 2013 v 19:07 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
Vyzvedanie pred búrkou

,,Spala si vôbec?" spýta sa ma so záujmom Ignis.
Hlboko zívnem a obrátim svoju pozornosť na ňu.
,,Prepáč, hovorila si niečo?" rozpačito sa jej opýtam a ospalo zažmurkám očami. Ten nočný boj s Blynnenom ma poriadne vyšťavil. Pomyslím si a potrasiem hlavou snažiac sa zbaviť únavy čo na mňa doľahla.
Ignis sa zamračí a nespokojne zavrčí. ,,Pýtala som sa ťa či si spala, no podľa tvojej reakcie súdim, že nie."
,,Nemohla som zaspať." proste poviem snažiac sa jej naznačiť, že naozaj nemám chuť baviť sa na túto tému.
,,Chápem, kto by mohol na tvojom mieste zaspať." odfrkne s ironickým podtónom. ,,A kde si teda bola? Predierala si sa azda v tŕní?"
,,Prečo?" spýtam sa a znovu zívnem.
,,Pretože si celá od krvi. A podľa tých škrabancov súdim, že je tvoja vlastná." Riekne.
Ach. Pomyseľne si vzdychnem. Mohlo mi včera napadnúť, že zo seba mám zmyť svoju, no väčšinou Blynnenovu krv. Bola som natoľko omámená víťazstvom, že som na to ani nepomyslela. Som to ja ale hlúpa! Čo mi tých pár rokov v ľudskom tele až tak vymylo mozog?! Horekovala som v mysli.
,,Možno je a možno nie je." poviem neurčito.
,,Evril!" varovne zavrčí, dávajúc najavo, že ak jej neodpoviem vyzve ma na súboj a odpovede si vymôže násilím.
,,Aj keby si ma porazila nič ti nepoviem! Môžeš ma trhať na kusy no ja stále budem mlčať ako hrob!" podráždene vykríknem.
V tej chvíli už bolo Ignis všetko jasné. Moje správanie ma prezradilo...bolo príliš obranné.
,,Blynnen." povzdychne si a z nozdier vypustí sivý dym. ,,Takže na teba zaútočil. Ty si prežila. Avšak moja otázka znie prežil aj on?" neprestane vyzvedať a pohár mojej trpezlivosti...pretiekol.
,,Nemôžeš to nechať tak? Teba sa to aj tak netýka!" mrzuto poviem.
Nie, samozrejme, že to nenechá tak. Pomyslím si a zagúľam očami.
,,Prežil?" pýta sa.
,,Neviem!" zavrčím, odrazím sa a vzlietnem k nebesiam, akoby som chcela utiecť pred ťaživým pocitom viny.
Čo ak som ho naozaj zabila?
Čo ak ho jedna moja časť stále bezodne milovala...?
Na tieto otázky som si sama nevedela odpovedať. Tak ako na ne mali poznať odpoveď druhý?
Možno bol Blynnen naozaj mŕtvy, zranenie čo som mu spôsobila bolo dosť vážne. Mohol vykrvácať.
Musím sa presvedčiť. Musím vedieť či ešte žije!
Krídla ma zaviedli priamo na miesto môjho súboja z Blynnenom.
Videla som polámané stromy na mieste kde dopadol, pokryté dračiov krvou.
Cítila som ho všade.
Keď pristanem nasledujem krvavú stopu, ktorá ma dovedie ku skalnatému previsu.
,,Blynnen." šepnem.
Bol tam a žil. Sťažka dýchal a zdalo sa, že si ma nevšimol. Krídlo, do ktorého som sa mu v noci tak železne zahryzla sa ledva držalo na tenkom kuse mäsa. Ak by s ním čo i len máličko pohol odtrhlo by sa a to navždy tak ako už nikdy nebude lietať.
,,Blynnen." riekla som hlasnejšie a on s únavou pootočil hlavu ku mne. V jeho očiach bola ľútosť.
,,Ja, je mi to hrozne ľúto...nechcela som..." klamala som. Chcela a ako veľmi som chcela aby trpel. No teraz sama neviem čo vlastne chcem.
,,Ak by tu malo byť niekomu niečo ľúto tak som to ja Evril." povedal sťažka. ,,Ublížil som ti...veľmi, slúžil som Fengirovi bez toho aby ovládal moje pocity a myšlienky. Tak veľmi som túžil po moci až som zradil tých, ktorých som miloval. tak veľmi som sa ňou nechal zlákať...
To čo si mi urobila bol trest, zaslúžený trest, preto ma neľutuj. Jedine ja sám sa môžem ľutovať.
Pokým nastane moc zomriem a na moje miesto príde nový, dúfam múdrejší a lepší drak zeme. Teraz už ľutujem, že som nedal na tvoje rady a ver mi, že to budem ľutovať aj po smrti.
Mojím jediným šťastím je, že som ťa pred smrťou videl v celej tvojej dračej kráse. No hlavne to že ti poviem pravdu...Vždy som ťa miloval Evril, avšak moc ma oslepila a zatienila tvoje dobro. Vrúcne si želám aby si to bola ty kto ukončí Fengirovu nadvládu, pretože len ty si na to dosť dobrá.
Len ty..." povie a hlava mu klesne na zem.
Blynnen sa na mňa poslednýkrát zadíva svojimi hnedými očami a napokon ich zavrie ukladajúc sa na večný spánok.
Do zotmenia Blynnen poslednýkrát vydýchol. Jeho telo zmizlo a na mieste kde ležalo sa objavilo hnedo-zelené vajce.
Dračie vajce. Nový drak zeme. Jeden zomrel nastupuje ďalší.
S láskou som sa zahľadela na vajce a vzala ho do ochranného náručia pod svoje krídlo.
Ten maličký sa vyliahne a nebude sám tak ako som bola ja. Pomyslím si. Vychovám ho a nedovolím aby mu ktokoľvek ublížil.
Urobím to.
Pre Blynnena.

Vajce som dôsledne ukryla a postavila liaheň s kameňov. Tú som potom zapálila aby vajce nevychladlo a dráča v ňom nezomrelo. Ešte som nalovila menšiu zver aby v prípade skorého vyliahnutia malo dráčatko čo jesť a potom sa s ťažkým srdcom pobrala preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama