16.Mačka s prenikavo zelenými očami

2. října 2013 v 18:57 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
Mačka s prenikavo zelenými očami

,,Tebe ten rozchod z Blynnenom hádam celkom udrel na hlavu." povie Ignis rozhorčene.
Čo je veľa to je veľa! Pomyslím si, zamračím sa na ňu a začnem vykrikovať: ,,Nie Ignis neudrel! Čo nevidíš v akej sme situácii? Blynnen nás chránil, bol našim zvedom v dračom svete, ale teraz zradil a zrádzal nás zrejme aj v našom dračom živote! Nevieme komu môžeme veriť! Nevieme kto je na našej strane! Nevieme či Fengir už ovládol všetkých! Sami sa neubránime! Nemôžeme opustiť miesta obývané ľuďmi, pretože inak by nás zamordovali! Čo to všetko nechápeš?! Ak nám nepomôže Vorisina sestra sme stratený! Navždy!"
Teraz už každý videl, že moju myseľ začína ovládať hnev. Priam som prahla po pomste, chcem aby trpeli všetci čo mi kedy ublížili, ale hlavne...Blynnen.
Reluat sa postavil, pomaly podišiel ku mne, zadíval sa do mojich očí plných hnevu a povedal: ,,Hnev v mysli mocného človeka, alebo draka dokáže napáchať obrovské škody, rovnako ako aj túžba po moci. Nedovoľ aby ta ovládol, lebo ak ho necháš tak nebudeš o nič lepšia ako Argros, Fengir, alebo Blynnen."
,,Ja nie som ako oni!" vykríknem, rozbehnem sa hore, zatvorím sa v Izbe, zvalím na posteľ a nevdojak sa rozplačem.
Nie. Pomyslím si a položím si hlavu medzi kolená, utriem slzy a zabodnem svoj pohľad do steny. Nesmiem plakať, iba tak dám najavo aká som vo vnútri slabá, musím byť silná. Tvrdá ako kameň, nezdolná ako tá najvyššia hora a silná ako...drak. Veď to napokon aj som.
Asi po polhodine úporného premýšľania som zišla dole po schodoch a začula:
,,Čo nevidíš, že sa úplne zbláznila." povie podráždene Ignis a šľahne pohľadom ako bičom po Voris.
,,Potrebuje iba čas, aj ja som potrebovala iba čas. Bola som ako ona, nahnevaná na celý svet, každého nenávidela a prahla po pomste. Keď mi Fengir zabil mamu a otca," preglgla. ,, chcela som zabiť ja jeho."
,,Ale, Evril nie je ty Voris." povie Reluat. ,,Celkovo mi prídeš taká, jemná a nežná ako motýľ, ale Evril sa zdá byť na povrchu rovnaká, no keď ňou niečo otrasie je ako levica brániaca svoje mladé s tým rozdielom, že ona chráni seba."
,,Ďakujeme za rozbor, ó najmúdrejší." riekne Ignis s Ironickým podtónom v hlase
,,Nemusíš sa hneď naštvať." zamrmle Reluat.
,,Nie som NAHNEVANÁ! Len sa vám snažím ukázať aký ste slepý, myslím, že Evril zožiera šialenstvo...je akási iná a to som s ňou bola iba chvíľočku." nedá sa Ignis.
,,Je to ešte čerstvé." namietne Voris a snaží sa ma brániť. Milé od nej. Pomyslím si. No Ignis, ma hlboko sklamala. Takto ma zradiť, považovala som ju za priateľku....možno som sa v nej mýlila. Reluat je zdá sa zatiaľ Švajčiarsko.
,,Ale, sama si hovorila, že tých čiernych drakov zabila ako nič, nebudem čakať kým ako nič zabije aj nás. Z nie - akého dôvodu má z nás všetkých najväčšiu moc. Je príliš silná." povie Ignis a zamračí sa
,, Kvetiny zoschnú, váza sa poláme, žiarovka pukne, sviečka zhorí ale verné priateľstvo je nezničiteľné." vyhlási rozhodne Voris
,,Pochybujem, že nás teraz Evril považuje za priateľov. Skôr sme pre ňu ,,niečo" čo potrebuje aby sa stala znovu drakom a aby mohla potom všetkým vykrútiť krk." takže už aj Reluat, no pekne
Všetko vo mne vrelo. Bola som na nich tak nahnevaná, avšak napriek tomu všetkému som sa zhlboka nadýchla, vydýchla, nasadila masku nevinnosti, vošla do obývačky a riekla: ,,Už je mi lepšie."
,,Vidíš." riekla víťazoslávne Voris
So zvedavým výrazom na tvári nadvihnem jedno obočie a založím ruky vbok. Voris sa na mňa len srdečne usmeje a objíme ma. Zatvárim sa prekvapene a spýtam sa: ,,To bolo za čo?"
,,Za nič," povie a pokrčí plecami. ,,Len som rada, že si to znova ty."
Zrazu som sa cítila trochu previnilo, no rýchlo ten pocit zahrabem a pochovám do prázdnoty.
Pozriem na Ignis, mračí sa a Reluatovi sa na tvári usadil nedôverčiví výraz zmiešaný s ľútosťou. Voris mi verí, no na presvedčení tých dvoch hrdličiek budem musieť ešte popracovať.
,,A kedy som to nebola ja?" opýtam sa odrazu.
,,Teraz." odsekne Ignis, schmatne Reluata za ruku a vedie ho preč z obývačky. Voris zazvoní mobil a zdvihne ho.
,,Ahoj." povedala a chvíľu bola ticho. ,,Ale, mala si prísť až ku konca týždňa. Prečo si sa rozhodla použiť kúzla?! Veď vieš, že je to riskantné." ticho ,,Dobre, ale dávaj si pozor." ticho ,,Ja som viac ako v poriadku, len si dávaj pozor. Ahoj." dopovedala a zložila.
,,Sestra?" spýtam sa a nadvihnem obočie.
,,Áno, príde už zajtra."
,,Ale, veď mala..."
,,Ja viem." preruší ma. ,,Rozhodla sa použiť kúzlo a teleportovať sa, bude tu zajtra presne o desiatej ráno."
,,Prečo sa tak náhle rozhodla zmeniť plán?"
,,Cíti, že mi hrozí nebezpečenstvo." vážne povie a zadíva sa von oknom...na les, v ktorom sa ukrývala a zúrila naša potencionálna skaza.
,,Tak to má pravdu." rieknem hlasom chladným ako ľad.
Voris sa na mňa prekvapene zadíva, vyvedená z mieru mojím zrazu chladným hlasom. Rýchlo sa usmejem, aby som zahnala jej pochyby. Ona mi úsmev nervózne opätuje a odíde.
Pozriem sa na les a zavrčím. Bude pykať. Pomyslím si a poberiem sa do kuchyne.
Na stole nájdem sedieť veľkú čiernu mačku s prenikavo zelenými očami, ktoré ma pozorne pozorovali. Nevedela som, že má Voris mačku. Pomyslím si a zamračím sa.
Podídem k umývadlu a opláchnem si ruky, akoby som sa z nich snažila zmyť neviditeľnú krv čiernych drakov. Otočím sa. Tá mačka ma stále pozoruje! Je nie-aká divná. Pomyslím si a urobím krok ku stolu. Mačka sa naježí a zaprská, očividne si neželá aby som k nej šla bližšie, no ja sa nedám odradiť obyčajnou mačkou a urobím ešte jeden krok.
Mačka zoskočí zo stola a na moje počudovanie sa zmení na urastenú ženu s kučeravými vlasmi čiernymi ako havranie perie, pleťou bielou ako kvet snežienky a očami zelenými ako lístie na začiatku jari. Oblečené mala svetlomodré priliehavé džínsy a voľnú bielu blúzku s výstrihom do V. Na krku mala náhrdelník, ktorý tvorilo veľké množstvo malých drevených korálikov v rôznych odtieňoch modrej a neveľký drahokam tmavozelenej farby v tvare slzy.
Mračila sa a netvárila dvakrát priateľsky. Vystrela pravú ruku pred seba a vykríkla: ,,Eluminero!"
Z ruky jej vystrelila fialová guľa čírej energie, ktorá mierila na mňa. Uskočila som na bok aby ma netrafila, guľa namiesto toho zasiahla okno, ktoré sa rozbilo ako domček z karát.
,,Voris!" nahnevane zakričím. ,,Myslím, že ti prišla sestra!" v tom okamihu už ku mne mieri ďalšia guľa energie. Skrčím sa a tá narazí do steny priamo nad mojou hlavou a na ňu mi spadne omietka.
Do kuchyne sa vrúti Voris s holubičkami v pätách a zakričí: ,,Timea! Ona je moja priateľka!"
Timea stiahne ruku, podíde k Voris a vážne sa na ňu zadíva.
,,Môžeš mi vysvetliť čo sa tu deje Voris Obilná! Celý dom páchne za drakmi a aj ty smrdíš ako drak. A kto je toto!" povedala a ukázala na mňa. ,,Cítiť z nej takú negatívnu energiu, ktorá sa mi priam vrýva pod kožu!"
Voris sa zahanbene pozrela do zeme a povedala:
,,Asi by si, si mala sadnúť." šepla a zahanbene sa na ňu pozrela.
Timea si sadla a nervózne pokyvkávala nohou. Založila ruky vbok, oprela sa o operadlo stoličky a pritom sa jej na tvári stále zmietali mračná.
,,Môžeš, mi to už konečne vysvetliť?" neprestala sa dožadovať odpovedí.
,,Je to dlhý príbeh," začne Voris. ,,No všetko sa začalo asi pred sedemnástimi rokmi na lúke, kde odsúdili trinásť drakov za pokus zabiť ich kráľa, avšak kráľ bol mŕtvy! Jeho radca Fengir sa zmocnil jeho tela aby tak získal moc nad drakmi, len málo drakov vedelo o zrade, mnohý mlčali, lebo sa báli a len málo bolo ochotných obetovať svoj život...
Trinástich odsúdili, na sto krát sto rokov v ľudskom tele bez spomienok na svoj predchádzajúci život. No kúzlo sa nepodarilo...a tak tu teraz stojíme mi štyria stojíme a vieme kto sme.
Som dračica, Timea. Dračica, ktorej duša je uväznená v ľudskom tele. Potrebujeme tvoju pomoc Timea, potrebujeme aby si privolala ostatných."
Hnev na tvári Timey pomaly vystriedal strach a starosť, momentálne sa v nej dalo čítať ako v otvorenej knihe. Každá jej myšlienka bola jasná. Videla som, že sa hnevala sama na seba, hanbila sa za svoju nevšímavosť. Namiesto toho aby vycítila dračiu dušu Voris skôr, musela jej to povedať sama.
,,Je mi to tak ľúto." povedala ticho Timea.
,,Nevadí, ani mama a otec si to nevšimli. No, mala by si vedieť ešte jednu vec. To Fengir ich zabil." povie chladne, bez súcitu, akoby si tiež želala aby Fengir hnil v zemi.
Pri zmienke o Fengirovi sa šialene usmejem predstavujúc si ako ho trhám na tisíc kúskov.
,,Dobre." povie Timea skoro bez citu a zastrčí si prameň kučeravých vlasou za ucho. ,,No, to ešte nevysvetľuje prečo sa okolo nej vznáša toľko hnevu a zúrivosti." povie a ukáže na mňa.
Zasmejem sa.
,,Čo je ti smiešne?!" vyštekne Ignis, ktorá bola ticho priam rekordný čas.
Zase sa zasmejem, ale skôr preto, že ju chcem vytočiť ako pohŕdať tým čo si omne myslia.
,,Trochu jej preskočilo." riekne Reluat a ospravedlňujúco sa na mňa pozrie.
,,Zradca." zasyčím a vrhnem naňho vražedný pohľad plný hnevu. Už nemám čo skrývať prekukli ma.
,,Zhlboka sa nadýchni," povie Timea a pristúpi ku mne, nechápem prečo mi to hovorí, no poslúchnem ju, nadýchnem sa a naplním tak svoje pľúca vzduchom. ,,Vydýchni" šepne a ja vydýchnem. ,,Uvoľni sa." riekne, dotkne sa ukazovákom môjho čela a začne si niečo mrmlať popod nos.
Telom mi prejde vlna upokojenia, zrazu už všetko chápem. Hnev je preč, túžba po pomste sa vyparila, zmizla ako duch. Hnev ma zmenil, bola som iná, ovládal ma. Síce som aj teraz som iná, to preto, že tá skúsenosť ma zmenila...navždy. No, hlavné je to, že už viem čo chcem a čo aj dosiahnem - rovnováhu v dračom svete.
,,Ako?" spýtam sa udivene
Timea sa zaškerila, na tvári ostatných bolo badať úľavu.
,,Použila som kúzlo, ktoré ti vyhnalo z mysle hnev a nahradilo ho pochopením." povedala samoľúbo a snáď po prvýkrát som na jej tvári videla úsmev
,,Ďakujem." šepla som tak, že to mohla počuť iba ona
,,Poďme do obývačky," zavelí Timea. ,,Tam mi povieš čo odo mňa potrebujete a možno sa dohodneme."

,,Pripravím čaj." známi Voris a ja sa ponúknem, že jej pomôžem. Pokrúti hlavou a bez slova odpochoduje dať zovrieť vodu
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama