13.Vôňa domova

2. října 2013 v 18:54 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
13.Vôňa domova

Voris bývala v malom, dvojposchodovom, staršom dome na kraji dediny. Bol porastený brečtanom, z balkóna viseli rúžové muškáty a fasádu mal banánovo žltej farby. Plot tvorili sivé tvarnice, - už poznačené pôsobením prírodných živlov - naukladané do výšky asi dvoch, troch metrov. Brána bola jednoduchá, čierna ako havranie perie a na slnku sa akoby ligotala.
Voris vytiahla z vrecka kľúče od bránky a odomkla ju. Potom prešla po chodníčku vysypanom štrkom ku vchodovým dverám z tmavého dreva a odomkla ich.
Vstúpili sme do štvorcovej chodby, ktorá viedla do kuchyne a obývačky, na jej pravom konci sa nachádzalo drevené schodisko a práve k nemu sme zamierili.
Keď sme po ňom vyšli Voris sa k nám otočila a povedala:
,,Cíťte sa tu ako doma," po krátkej odmlke pokračovala. ,,Ignis a Evril, vy môžete spať v hosťovskej izbe a Reluat ti v izbe mojej sestry. Povedala a on sa zmetene obzeral na všetky štyri dvere.
,,To je tá napravo," spresnila a obrátila zrak na mňa a Ignis. ,,Vaša je na konci chodby. Kúpeľňa je oproti mojej.
Prikývli sme a pobrali sa zložiť si veci.
Izba, v ktorej som mala spať ja a Ignis bola nepochybne bývala spálňa Vorisiných rodičov.
Stála tam jedna manželská posteľ a v rohu bol malý gauč, akurát pre dvoch. Z izby sme mali prístup na balkón, ktorý sa ťahal pozdĺž celého domu. Bol z neho výhľad na zdá sa kľudnú cestu. Okrem stavanej šatníkovej skrine a dvoch snehovo bielych nočných stolíkov sa v Izbe nenachádzal už žiaden iný nábytok.
Položím zablatený ruksak na zem a začnem z neho vyberať veci. Notebook s nabíjačkou položím na posteľ (ktovie, či ešte vôbec funguje po tom váľaní sa na hrboľatej kamennej zemi, ani nepočítam koľkokrát som oň zakopla. Ja viem HROZNE si vážim veci čo mám) Šaty si začnem ukladať do skrine. Väčšina z nich je zablatená, špinavá, skrátka vyzerá akoby ich krava požula, kôň podupal a koza pokadila. Týždne strávené v lese s ním urobili svoje, tak ako so mnou.
Už na neviem dočkať príjemnej, horúcej sprchy, ktorá mi očistí telo a aspoň na chvíľu oslobodí moju myseľ od všetkých starostí.
,,To už si hotová?" spýtala sa ma Voris stojaca vo dverách.
,,Áno, niekedy..." nedopovedala som, iba padala na zem, vediac čo bude nasledovať.
Bola som nervózna. Tak nervózna ako len drak môže byť. Triaslo sa mi azda celé telo. Už za chvíľu bude koniec. Onedlho skoncujeme s Argosom a s jeho túžbou po moci.
Nesmie vyhubiť ľudí. Už s pomocou Fengira napáchal veľa škody, používa ho ako zbraň a on sa v tom doslova vyžíva. Naďalej sa Argrosovi podlizuje v snahe získať väčšiu moc ako má.
Hnusí sa mi, jeho osobnosť a aj to čo robí so svojou mocou. Má moc nad vzťahmi a emóciami. Namiesto toho aby so svojou mocou splynul, využíva ju na to aby sa mocní medzi ľuďmi nenávideli, chceli sa navzájom pozabíjať. Začierňuje srdcia slabších drakov a vytvára tak pre Argrosa armádu. Zlú a bez strachu. To všetko Argrosovi vyhovuje. Hanba ich dvoch nazývať drakmi.
No, cítim, že Fengir by nám mohol ešte riadne zavariť. Je prefíkaný ako líška a podlý ako...
Už sme tu, priamo nad vchodom do podzemného sídla vládcu drakov.
,,Si v poriadku?" pýta sa ustarane Voris kľačiaca vedľa Ignis.
,,Áno." odpoviem a pošuchám si hlavu, ktorou som zrejme padla na plávajúcu podlahu.
,,O čom bola spomienka?" vyzvedá Ignis.
,,Bol to môj prúd myšlienok počas letu k Argrosovi. Zistila som z nich to, že Argros využíval Fengirovo spojenie s emóciami a vzťahmi aby poštval ľudí proti sebe." poviem a hlboko si vzdychnem. Sadnem si na posteľ. Ignis a Voris nasledujú môj príklad a posadia sa tiež.
,,To nám Blynnen nepovedal!" vykríkne Ignis. ,,A pritom je to dosť dôležitá informácia." pokračuje a na tvár sa jej začnú sťahovať mračná.
,,Hmm...ten Blynnen to je tvoj frajer, alebo čo?" spýta sa Voris.
,,Áno, je to môj dá sa povedať ,,frajer"". Odpoviem jej a obrátim sa k Ignis. ,,Ignis, myslím, že mal určite dôvod nepovedať nám to."
,,No, to by mohlo znamenať, že Fengir kráča v Argrosových krokoch." vyhlási.
,,Ale veď vo svete ľudí vládne mier." Presviedčam ju, pretože plne verím Blynnenovi.
,,Zatiaľ, no možno je Fengirova moc potláčaná tým, že sa nachádza v Argrosovom tele." podotkne a sebavedome sa usmeje.
,,Zaujímavá teória," začne Voris. ,,Dve schopnosti, jedna duše a druhá zas tela. Každá sa snaží byť tou dominantnou, vzájomní boj ich oslabuje. Avšak ak by sa spojiť mali by ničivú silu." filozofuje
,,Vidíš, aj jedna zdanlivo nepotrebná informácia môže prispieť k rozlusknutiu záhady." trvá si na svojom.
,,Ale, všetko sú to len dohady." zastávam sa Blynnena. ,,Ak tak veľmi chceš vedieť všetko, choď za ním a presvedč ho aby ti to povedal."
,,Ale," povie a mávne rukou. ,,Dobre vieš, že dá iba na tvoje rady, aj keby som sa ho pokúšala presvedčiť po zlom bolo by to k ničomu." Na tvári sa jej objavil šibalský úsmev.
,,Áno," pritaká Voris. ,,Oheň by jej bol proti drakovi k ničomu."
,,Za to ti by si ho mocou lesa dokázala zraziť na lopatky." Doplní Ignis
,,Blynnenovi by som nikdy neublížila." rozhodne vyhlásim.
,,Samozrejme." povie Ignis a zagúľa očami.
,,Ak máte niečo na pranie to hodiť do kúpeľne do koša na prádlo. Aj tak sa dnes večer chystám prať." zmení Voris tému.
,,Bude toho veľa." varujem ju.
Zasmeje sa a ľahostajne kývne rukou. ,,To hovoril aj Reluat. Naozaj mi to nevadí veď práčka urobí všetku prácu za mňa. Ja to tam musím iba dať a vybrať."
,,Pravda, ale pomôžeme ti potom s vešaním a každá si ožehlíme svoje." navrhnem.
,,Nemusíte to robiť, veď ste tu hostia." namieta.
,,Iba preto, že sme tvoji hostia nemusíš drieť ako ťažný kôň." odbije ju Ignis.
,,Mám ti pomôcť?" spýtam sa.
Pokrúti hlavou, postaví sa a povie: ,,Nie netreba. Mám radšej keď sa mi k kuchyni nikto nemoce."
Na obed boli rezne so zemiakovým šalátom (naozaj neviem, či môže existovať niečo horšie ako zemiakový šalát.) Potom sme hypnotizovali telku.
Neskôr sa Voris začala vypytovať na to čo sme už zistili o našej minulosti.
Dopodrobna som jej opísala čo som sa dozvedela zo spomienok ako aj to čo viem od Blynnena, Airelen a Firela.
Neskôr sa do konverzácie zapojila aj Ignis, ktorá sa s obrovským elánom pustila do vysvetľovania toho, ako fungujú naše schopnosti (síce som ich zatiaľ použila len ja a Ignis, no zdá sa mi, že kade chodí Reluat svieti slnko jasnejšie, už dlho sa nestretla poriadna búrka a ani mrakom sa v jeho prítomnosti veľmi nechce ukazovať)
Ukázalo sa, že Voris bola od smrti svojich rodičov posadnutá skúmaním drakov. ,,Zo začiatku to bolo hlavne kvôli pomste, no postupom času som s nimi začínala pociťovať istú spriaznenosť." zverila sa nám.
Podľa toho čo videla vo svojej spomienke, bola rúžovou dračicou s fialovo-rúžovými motýlími krídlami a mala moc nad motýľmi.
No rozhodne, najzábavnejšia časť dňa bola tá keď Ignis zamkla Reluata na záchode. Najprv sa tvárila, že nevie o čo ide, avšak asi po hodine sa mi priznala a ja som ju donútila kapitulovať. (Reluat ani Voris samozrejme o ničom nevedia, pretože sme to s Ignis zvalili na zaseknuté dvere.)
Avšak za najlepšiu časť dňa nepovažujem to, že sme našli Voris, Reluatovo ,,uviaznutie" na záchode, či teplú stravu - ktorá mi priam rozohriala žalúdok- ale sprchu.
Ten krásny pocit, to teplo, zmiznutie stresu, dopad vody na moje ubolené špinavé telo, vyprázdnenie mysle, všetko toto mi priniesla jedna obyčajná pätnásť minútová sprcha.
Takmer som zabudla aké je to byť v dome a nie v lese. Moja dračia časť síce túžila po návrate do ochranného objatia lesa, ale pre moje ľudské ja bolo pohodlnejšie zostať tu.
Vyjdem zo sprchovacieho kútu, zabalím sa do osušky a podídem k umývadlu, nad ktorým visí jednoduché obdĺžnikové zrkadlo. Uškrniem sa pri pohľade doň.
Vezmem si svoju kefku a začnem si čistiť zuby.
Moje zuby boli takpovediac divné,(ako aj moje oči, vlastne celá ja) nikdy sa nekazili, vždy zostávali žiarivo biele. Jediné čo mi na nich vadilo bolo to, že očné zuby som mala ostrejšie, špicatejšie ako iný.
Ďalšia prenesená dračia vlastnosť. Pomyslím si keď si utieram ústa.
Nakoniec zavesím uterák na stojan a upriem zrak na svoj zjav v zrkadle.
Kučeravé vlasy som mala mokré - ešte stále mi z nich kvapkala voda - kryštálové kvapky pristávali na zemi a vytvárali malé mláčky. Výrazné fialové oči, v ktorých horeli plamienky zvedavosti, no aj strachu sa pozorne pozerali na dievčinu v zrkadle.
Som sama sebe cudzia. Toto nie som ja. Pomyslím si a poberiem sa von z kúpeľne.
Pri dverách nájdem stáť Ignis.
,,Čo, že ti to tak dlho trvalo? Čistila si tam vari draka?" spýta sa podráždene, bolo vidno, že už tu stojí najmenej desať minút.
Pre niekoho je to večnosť. Pre iného sotva postrehnuteľný čas, práve ten nám uniká rýchlo a nikdy ho nemáme dosť. Ak sa zabávate, veľmi často ho ani nevnímate. No, ak nič nerobíte príde vám aj minúta ako hodina.
Pozriem na Ignis, uškrniem sa a odcupkám do mäkučkej postele, vediac, že toto pohodlie ,,domova" nebude trvať večne. Možno ani týždeň...pri mojom šťastí ho rozšliapne drak veľký ako hora.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama