12.Oheň pomsty

2. října 2013 v 18:53 | Diarsie |  Dračia duša-poviedka
12.Oheň pomsty
,,Kam sa zberáš ?" začudovane sa pýtam Reluata, ktorý sa akurát hrabe vo vrecku vaku kde máme peniaze.
,,Do obchodu, kvôli tím klincom." odpovie.
,,Dobre," rieknem a pokračujem. ,,Nemala ísť Ignis? Pozná to tu predsa len lepšie ako ty."
Reluat sa zasmeje. ,,Myslíš si, že sa v tom vyzná? Toto je chlapská záležitosť."
,,No, neviem naposledy to bola ona kto ťa dostal na lopatky." poviem pochybovačne a vystrúham na tvári grimasu.
,,Ja nemôžem za to, že sa bije ako levica čo chráni svoje mladé." bráni sa.
Usmejem sa. ,,Keď už to tak spomínaš, jej hrdosť je pre ňu ako dieťa."
,,Tak ja už idem." povie napokon a odchádza z jaskyne.
Zablúdim pohľadom smerom k Ignis, tá ešte tuho spala, ako medveď počas zimného spánku. Hlavu mala položenú na ruksaku a bola zababušená do deky. Vyzerala tak nevinne až sa mi nechcelo veriť, že toto spiace dievča by dokázalo v priebehu minúty dostať na lopatky statného chlapca ako je Reluat.
Poprehadzuje sa, natiahne a pretrie si oči. Hlasno zívne a posadí sa.
,,Som hladná ako drak." posťažuje sa namosúrene hneď zrána.
,,A myslíš si, že ja nie?" veselo poviem. ,,Daj sa do poriadku o pätnásť minút ideme do sadu na jablká."
Pozrie sa na mňa nevraživým pohľadom a voľky-nevoľky vstane. Chvíľu nahnevane chodí po jaskyni, potom si prečeše vlasy, prezlečie sa a oznámi mi, že už môžeme ísť.
Zazvonil zvonček, Reluat vošiel do obchodu s náradím. Prezeral si rôzne klince a rozmýšľal, ktorý by bol najvhodnejšou voľbou. Po chvíli k nemu od pultu príde mladé asi tak sedemnásť ročné dievča a spýta sa: ,,Môžem vám nie ako pomôcť?"
Reluat si ju chvíľu zmetene prezerá.
Bola štíhlej postavy. Mala lesklé, vlnité, plavé vlasy. Ostro rezané rysy tváre a veľké oči, svetlo rúžovej farby. Áno, rúžovej farby.
Dievča sa na Reluata dívala s rovnakým neskrývaným prekvapením ako on na ňu.
V tú chvíľu mu prebehla mysľou len jediná myšlienka. Ona je drak!
Rozhodol sa ísť rovno na vec.
,,Kontaktné šošovky?" Spýtal sa hľadiac do jej oči.
,,Nie," povedala trochu trasľavým hlasom. ,,Predpokladám, že ani ty ich nenosíš."
Reluat prikývol. ,,Už sa ti...snívalo o drakoch?"
,,Áno. Cítim, že k ním patrí jedna časť môjho ja." šepla nesmelo a Reluat a usmial.
,,Prosím poď za mnou. Cestou ti vysvetlím všetko čomu si doteraz nechápala." povie trochu nafúkane a zmocňoval ho pocit akoby hrdinu, že dievčaťu teraz všetko objasní.
Nesmelo prikývla, podišla k pultu a povedala niečo mužovi pri pokladni. Ten sa iba zamračil a neskôr jej tiež niečo povedal.
,,Ako sa voláš?" spýtal sa jej pri východe z obchodu.
,,Voris." odpovedala a nasledovala ho smerom k lesu.
,,Igelitka sa mi za chvíľu roztrhne." posťažovala som sa hľadiac na igelitku plnú jabĺk, teda skôr preplnenú.
,,Za chvíľu sme už aj tak tam." fučala Ignis pod váhou jabĺk čo mala v plecniaku a upierala svoj zrak na jaskyňu pred sebou. Zamračila sa a povedala:
,,Nezdá sa ti, že tam niekto stojí?"
Pozriem sa smerom ku jaskyni. Stojí tam Reluat a pri ňom nejaké dievča.
Zrazu z nás opadne únava a mi bežíme smerom k nim.
To dievča má ružové oči. Pomyslím si. Žeby Reluat našiel ďalšieho draka v ľudskom tele?
Zastaneme, s Ignis sa pozrieme najprv na dievča, potom na Reluata.
,,Všetko už vie." povie a kývne smerom k nej.
Zadívam sa na dievča a skúmam ho pohľadom. ,,Voris?" spýtam sa.
,,Áno, ale ako to, že vieš moje meno?" nechápavo vytriešťa oči.
,,Zvykneš si," povie Reluat a pokračuje. ,,Voris býva v tej dedine pri lese. Povedala, že do marca môžeme ostať u nej."
,,Áno," pritaká Voris. ,,Sestra je do piateho marca v Anglicku. Takže som doma sama."
,,A čo tvoji rodičia?" zaujíma sa Ignis.
Voris sklopí zrak a zabodne ho do zeme. Objíme si rukami hruď, akoby ju tam niečo zabolelo, odvráti sa a zachveje.
,,Sú mŕtvi, zabil ich." ticho povie a po lícach jej začnú stekať kryštálovo čisté slzy. ,,Pred šiestimi rokmi som bola s mamou a otcom kempovať v lese. V noci keď sme sedeli pri ohni a opekali špekačky som zazrela medzi stromami oči, veľké červené oči. Zrazu spomedzi stromov vyšiel drak, bol obrovský a celý čierny. Chňapol po ich hlavách...odtrhol ich. Vtedy sa na mňa pozrel a povedal hlbokým hlasom, možno aj trochu posmešne:
,,Za zradu, za život vládcu...za to, že si mi pomohla uchopiť sa moci."
Na tie slová som nikdy nezabudla...stále to vidím keď zatvorím oči. Tá spomienka ma prenasleduje. No najhoršie je, že mi nikto neveril" povedala trasľavým hlasom, celá sa triasla ako osika.
Reluat jej položil ruku na ľavé plece a snažil sa ju utešiť. Po chvíli sa upokojila
,,Keď som pred rokom začala odpadávať a pritom som mala čudné sny, v ktorých som bola drakom...akoby sa všetko začalo spájať do skladačky. Viem, že v minulosti som niečo spravila, niečo veľmi zlé a vďaka Reluatovi mi to konečne dáva zmysel. Ten čierny drak sa mi pomstil, moji rodičia zomreli kvôli mne. Je to moja chyba." povie už pokojne, avšak v očiach jej badať obrovský smútok.
Bolo mi jej ľúto toľkým si prešla, tak ju to ranilo.
,,To bol určite ten bastard Fengir, opis naňho až dokonale sedí." vyhlásila Ignis.
Zrazu som mala chuť trhať a škriabať. Chcem sa pomstiť za všetko čo nám spravil, vzal nám krídla...naše telo a jeho kúzlo núti naše dračie duše prebývať v ľudskom tele. Zabil Voris rodičov, hlboko ju ranil. Oheň pomsty sa vo mne naplno rozhorel, čím skôr sa bude Fengir smažiť v pekle tým lepšie!
Musíme nájsť ostatných, sme štyria a cítim, že čoskoro nás bude viac.
Napokon Fengir dostane čo si zaslúži! To prisahám
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scrat Scrat | E-mail | Web | 1. února 2014 v 19:55 | Reagovat

Dočetla jsem tuto povídku až sem a nemám slov. Prostě skvělý příběh, škoda, že to není vydané jako kniha :D. Jenom, k téhle kapitole mám jednu připomínku, v jednu chvíli tam nebilo poznat, z pohledu koho je to napsané, jinak prostě super! Jdu číst dál! :-)

2 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 1. února 2014 v 23:42 | Reagovat

[1]: Ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama